Skip to content

Kategória Testovanie, hodnotenie, skúšky žiakov, študentov Všetky podnety

Feb 10

PaedDr.Martin

  • 10. 02. 2016
  • PaedDr.Martin

Zrušiť totálne nezmyselné testovanie piatakov T-5, nakoľko sú to pre školu nič nehovoriace štatistiky. Najmä, ak žiaci prichádzajú zo spádových obcí do okresného, či krajského mesta. Nehovoriac už o rôznych rebríčkoch škôl na základe toho, čo naučili učitelia na inej škole na primárnom stupni vzdelávania.Učitelia si aj tak urobia vstupné previerky a zistia, čo žiaci vedia a kde pokračovať v realizácii školského vzdelávacieho programu.
Taktiež testovanie deviatakov T-9 je podľa názoru veľkého počtu pedagógov zbytočné. Stredné školy sa "bijú" o žiakov a až na malé percento žiakov, ktorí idú na výberové gymnáziá, sú výsledky testovania len nič nehovoriace čísla, kde to testovanie je zbytočne predražené. Každá stredná škola by mala robiť prijímacie pohovory a vyberať si žiakov podľa kvality, ktorú požaduje. Zrušiť je potrebné samozrejme normatívne financovanie!!!

Feb 09

Katarína

  • 09. 02. 2016
  • Katarína

Školy by si sami mohli nastaviť spôsob hodnotenia žiakov/študentov. Pevne by mali byť nastavené kritéria pre typy škôl - gymnáziá, odborné školy, vysoké školy. Napríklad dnes sú katedry financované od počtu študentov, t.j. od kvantity, nie kvality. Naberú veľa študentov a potom buď na bakalárskych skúškach neprejdú, alebo sa zníži latka a prejdú. Začínajú sa množiť odbory, kde sa hlási menej študentov, než by katedra mohla prijať - t.j. nastavia prijímacie kritériá tak, aby všetci prešli nezávisle na tom, či reálne majú predpoklady vyštudovať daný odbor, alebo nie. Na gymnáziá i na niektoré vysoké školy sa dostávajú študenti, ktorí by sa na školy nedostali, keby museli prejsť kritériámi spred cca desiatich, dvadsiatich rokov. Príčinou znižovania kvality je financovanie na základe kvantity. Ponechať školám autonómiu v hodnotení a testovaní, ale pri vstupných a výstupných skúškach škôl nastaviť pevnejšie kritériá.

Mar 23

A.

  • 23. 03. 2016
  • A.

Každý žiak by mal mať na konci 8. ročníka ponúknuté a absolvované poradenstvo k voľbe povolania, ktoré umožňuje získať a vyhodnotiť informácie o záujmoch žiaka, o jeho profesionálnom zameraní, o všeobecných vedomostiach, schopnostiach potrebných pre jednotlivé okruhy povolaní. Súčasťou poradenstva môže byť zistenie typu odolnosti v záťažových situáciách, identifikovanie predpokladov na rôzne učebné a študijné zameranie a odporúčanie najvhodnejších typov škôl a učebných alebo študijných odborov, ako i ďalších výchovných či vzdelávacích postupov či profesijnej, študijnej a kariérnej orientácie. Poradenstvo môže už dnes ponúknuť 1300 vyškolených výchovných poradcov na základných školách, ale bez výrazného navýšenia časovej dotácie pre poradenskú prácu to v praxi nie je možné. Poradenstvo trvá zvyčajne 2 až 4 hodiny; podľa vybraného postupu a pedagogickej diagnostiky môže žiak získať informácie o vlastnom sebapoznaní, t. j. o úrovni svojich vedomostí, schopností, zručností, profesijných predpokladov a osobnostných vlastností, ktoré sú dôležité pri budúcom uplatnení sa na trhu práce. Následne by boli získané informácie konzultované so zákonným zástupcom s cieľom pomôcť dieťaťu pri prvej smerovej voľbe. Prijímacie skúšky na gymnáziá by mali byť jednotné a počet miest by sa mal z časti odvíjať aj od úspešnosti týchto testov samotných žiakov.

Feb 14

Katarína

  • 14. 02. 2016
  • Katarína

Školy by mali mať priestor tvoriť si vlastný systém hodnotenia. Na priebežnom hodnotení žiaka/študenta by mal byť prítomný aj samotný žiak/študent. Aktívne by mal sám seba zhodnotiť, čo sa ne/naučil, čomu ne/rozumie, čo ne/vie, čo ho ne/zaujalo, čo ho nudilo/zaujalo, ne/motivovalo, čomu sa venoval viac, čomu menej a pod. Hodnotenie zo strany učiteľa by malo byť skôr motivačné, než "definitívne", ubíjajúce. Známky vyjadrujú málo, hodnotenie by malo mať formu dialógu učiteľa resp. učiteľov a žiaka (niekedy i rodiča). Vedenie žiakov k participácii na vlastnom vzdelávaní aj formou sebahodnotenia by prispelo k motivovaniu žiaka/študenta vzdelávať sa. Účasť žiaka na svojom hodnotení by bola do istej miery aj hodnotením učiteľov.

Nov 12

Simona

  • 12. 11. 2016
  • Simona

Začlenení žiaci by nemali písať rovnaké Testovanie 9 ako bežní žiaci. Počas štúdia majú mať úľavy aby nakoniec písali rovnaký monitor. Napríklad žiaci s aspergerovým syndrómom nie sú schopní citlivého vnímania textu poézie, nemôžu dosiahnuť výborný ani chválitebný výsledok, nemajú rovnakú šancu byť úspešní.